Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Jozef Miloslav Hurban

3. 2. 2011

Jozef Miloslav Hurban

 

Bol spolupracovníkom Ľudovíta Štúra vo všetkých jeho podujatiach. Narodil sa 19.marca 1817 v Beckove, kde bol jeho otec farárom. Náhla strata rodičov vo veku dospievania formovala jeho charakter k samostatnosti. V Štúrovi na lýceu v Bratislave získal mravnú posilu, priateľa i učiteľa. Prvý úspech dosiahol cestopisnou prózou Cesta Slováka ku bratrum slovanským na Moravě a v Čechách (1841), dvoma historickými novelami a eposom Osudové Nitry. Od roku 1840 bol kaplánom v Brezovej, kde zorganizoval nedeľnú školu a pripravil svoj almanach Nitra I (1842). Druhý ročník Nitry pripravil prv v češtine, ale neskôr ho vydal v slovenčine (1844). V tom čase už rok pôsobil ako farár v Hlbokom. Nitra II ako prvá kniha vydaná v štúrovskej slovenčine, svojim obsahom a Hurbanovým doslovom značí radikálny zvrat vo vývine Štúrovej školy, a to nielen čo do spisovného jazyka, ale aj do ideového a literárneho programu. V rámci ľudovej osvety vydáva Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných, v rámci boja proti maďarizácii vydáva knihu Únia (1845) , aby čelil snahám zjednotiť kalvínsku a luteránsku cirkev v Uhorsku a tým zamedzil uplatnenie maďarskej väčšiny. V rámci literatúry a vedy zakladá časopis Slovenskje Pohľadi na vedi, umenja a literatúru ( od roku 1846), v ktorom energicky bráni slovenčinu a dáva náčrt dejín slovenskej literatúry. Ešte pred revolúciou vydáva ďalšie dva ročníky Nitry. Po vydaní revolučných zákonov r.1848 reční na ľudových zhromaždeniach, víta zrušenie poddanstva a reklamuje právo slovenského národa na sebaurčenie. Pri vypuknutí povstania v Prahe ako jeden z prvých začal stavať barikády proti cisárskemu vojsku. Ďalej pomáhal organizovať dobrovoľnícke vojsko s prvou výpravou na západné Slovensko a pokusom vynútiť zabezpečenie národných práv ľudovým povstaním. Po nezdare tohto pokusu sa slov. dobrovoľnícke vojsko stalo súčasťou cisárskej armády. No ani cisárska Viedeň nesplnila požiadavky Slovákov a namiesto národnej samosprávy zaviedla tuhý centralistický režim. Tieto okolnosti prinútili Hurbana vrátiť sa k literatúre, obnovuje Slovenské pohľady (1851) a vydáva piaty ročník Nitry (1853). Ale i to sa mu darilo len na krátky čas - nastali ťažké roky absolutizmu. V roku 1860 dochádza k obnoveniu ústavného spôsobu vládnutia. Hurban vo viere, že v Uhorsku dôjde k spravodlivému riešeniu národnostnej otázky, vydáva svoje Piesne nateraz (1861). Nová generácia sústredená okolo Matice slovenskej, pokračuje na širšom základe v jeho organizačnom diele. Proti vzrastajúcej vlne národného útlaku publikuje články, za ktoré bol dva razy väznený. Po zrušení Matice slovenskej v roku 1875 a slovenských gymnázií manifestoval bratstvo s českým národom tým, že vydal 6. a 7. ročník almanachu Nitra v češtine. Tým upozornil uhorské vládnuce vrstvy na to, že Slováci nie sú vydaní na milosť a nemilosť maďarizačnej politike a že v spojení s českým národom si dokážu zabezpečiť svoje národné práva. Hurban bol literárne činný do konca života. Zomrel v Hlbokom 21.februára 1888.

 
Reklama