Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Ján Luxemburský

7. 5. 2009

Ján Luxemburský

 

Ján Luxemburský Slepý, (* 10. august 1296, Luxembursko – † 26. august 1346, Kreščak (fr. Crécy)) bol český kráľ (1310 - 1346), luxemburský gróf (od 1308), dočasne aj titulárny poľský kráľ (1310 - 1335) a generálny vikár rímskonemeckej ríše v predalpských krajinách.

 

Životopis

Vyrastal v Paríži na dvore francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, kde študoval na univerzite. V roku 1310 sa stal luxemburským grófom a českým kráľom, za českého kráľa ho presadzovala aj časť českej šľachty, ktorá bola nespokojná s vládou Henricha Korutánskeho, manžela Anny Přemyslovny. Dňa 31. augusta bol zasnúbený s Eliškou Přemyslovnou a 1. septembra 1310 s ňou uzavrel manželstvo. Tým, že sa oženil s dedičkou českého trónu, sa automaticky stal českým kráľom, hoci zatiaľ je to len formálna funkcia, kým sa v krajine nachádza aj Henrich Korutánsky. Na jeseň toho istého roka vojensky obsadil Česko, vyhnal Henricha Korutánskeho z krajiny a koncom roka prijal sľub vernosti od českých stavov, ktorým potvrdil ich privilégiá - tzv. inauguračný diplom pre Čechy; v roku 1311 prijal inauguračný diplom pre Moravu. Inauguračné diplomy zakazovali napr. zastávať úrady ľuďom, ktorí nežili v Čechách.

Dňa 7. februára 1311 bol konečne slávnostne korunovaný za českého kráľa (korunoval ho Peter z Aspeltu). Ján Luxemburský sa pokúšal vládnuť s ohľadom na ríšskou politiku, ktorá bola pre Luxemburgovcov prioritná, toto však nechcela akceptovať česká šľachta na čele s Jindřichom z Lipé.

 

Situáciu ďalej komplikovala kráľovná Eliška Přemyslovna, ktorá sa snažila obnoviť vládu v duchu Přemyslovcov, čo v tom čase bolo celkom nereálne. Eliška vyvolala zatknutie Henricha z Lipej v roku 1315, čo vyvolalo značný odpor šľachty a Jindřich z Lipé bol oslobodený. Po tejto epizóde Ján Luxemburský odišiel do Luxemburska, čo ďalej skomplikovalo situáciu. Pretože sa nedarilo nájsť nejaké riešenie, Ján Luxemburský obsadil Čechy vojensky, to vyvolalo odpor šľachty a Ján Luxemburský sa takmer musel vzdať českej koruny. Zmier sprostredkoval až rímsky kráľ Ľudovít Bavorský. Boli podpísané tzv. Domažlické zmluvy, ktoré v svojich dôsledkoch posilnili moc šľachty. To prakticky znamenalo, že Ján Luxemburský sa prestal starať o Čechy; bral ich ako zdroj financií pre rodovú politiku.

 

Rozpory medzi Jánom a jeho manželkou Eliškou boli veľké nielen pre ich rozdielne povahy, ale aj pre rozdielne názory na politiku. Potom, ako sa ich nešťastné manželstvo rozpadlo (po narodení druhého syna v roku 1319), sa Eliška snažila urobiť všetko pre to, aby získala vládu pre svojho prvorodeného syna Václava (budúci Karol IV.), ktorého vychovávala v nenávisti k otcovi. Odsťahovala sa na hrad Loket, no jej manžel násilým vnikol na hrad a vzal jej všetky tri staršie deti, ktoré tam žili s ňou. Václava uväznil a neskôr nechal odviesť do Francúzska, kde odvtedy žil na dvore kráľa Karola IV. Pekného. Po tejto udalosti sa Eliška presťahovala na hrad Mělník a napriek skrachovanému manželstvu porodila Jánovi ešte tri deti.

 

 

V rokoch 1319 - 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená Horná Lužica, v roku 1332 pripojil Chebsko a v roku 1335 Vratislav, ku ktorej priliehala značná časť Sliezska. Na prelome rokov 1333 a 1334 udelil svojmu synovi Karolovi titul moravský markgróf, čím zlegitimizoval jeho postavenie v českých krajinách (bol tu už od októbra 1333), no tým začalo aj obdobie dvojvládia, pretože ani Ján Luxemburský sa svojej vlády nevzdal.

 

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch bol Ján Luxemburský veľmi aktívny v Itálii, v roku 1331 mu cisár ako ríšsky záloh potvrdil držanie týchto severotalianskych miest: Bergamo, Bobbio, Brescia, Cremona, Miláno, Novara, Pavia, dedične získal Luccu.

 

V roku 1334 sa druhý raz oženil s Beatrix Bourbonskou a začal žiť usadlejším spôsobom života, čiže sa prestal zúčastňovať na každom turnaji a každej vojne.

 

V roku 1335 došlo k stretnutiu poľských (Kazimír III. Veľký), českých (Ján Luxemburský) a uhorských (Karol I. (Uhorsko)) vládcov v Trenčíne, tu sa Ján Luxemburský vzdal titulu poľský kráľ a poľský kráľ Kazimír sa vzdal Sliezska, tým sa prakticky skončilo obdobie vytvárania pevných hraníc štátov v Európe a ďalej potom dochádza len k menším zmenám.

 

V roku 1338 kráľ povolil zriadenie Staromestskej radnice, ktorá bola prvou v Česku. V roku 1344 bolo pražské biskupstvo povýšené na arcibiskupstvo, súčasne s tým bolo v Litomyšli zriadené nové biskupstvo; Ján Luxemburský bol síce kráľ, ale krajinu už fakticky spravoval Karol IV. a zásluhy za tento čin patria teda skôr jemu.

 

Ján Luxemburský bol ku koncu svojho života úplne slepý. Čiastočne za to mohla jeho vášnivá láska k turnajom, keď na jednom z nich prišiel o oko. Po istom čase prestal vidieť aj na druhé oko a od roku 1339 tak zostal úplne slepý. To mu však nebránilo v tom, aby sa naďalej pomerne aktívne zapájal do života - dokonca aj do vojen.

 

Ján Luxemburský padol v bitke pri Kreščaku, kde bojoval na strane Francúzov; touto bitkou sa začala storočná vojna. Zaujímavosťou je, že v tejto bitke Angličania prvý raz v Európe použili strelný prach. Ján Luxemburský, keď videl obrovskú prevahu Angličanov, zabránil Karolovi IV. vyjsť do bitky. Jeho údajné posledné slová boli „Toho Boh dá nebude, aby český král z boje utíkal“. Násilím nechal svojho syna odviesť z bojiska a sám sa rozhodol pre istú smrť, keďže si bol vedomý toho, že bitka je už vopred prehraná.

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.