Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Leonardo da Vinci

3. 5. 2009

Leonardo da Vinci

 

 

 

Životopis

 

Narodil sa 15. apríla 1452 v Anchiane pri meste Vinci.

Zomrel 2. mája 1519 v Klouxe. Leonardo sa narodil v dedinke Anchiano

neďaleko mesta Vinci v Taliansku. Jeho otec Piero da Vinci bol právnikom a matka Caterina sedliačkou. Keďže sa narodil pred zavedením modernej konvencie o menách v Európe, jeho celé meno bolo "Leonardo di ser Piero da Vinci", ktoré znamenalo "Leonardo, syn pána Piera z Vinci".  Leonardo bol renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár aj maliar. Bol opísaný ako aj univerzálny  génius. Preslávil sa najmä vďaka svojimi obrazmi ako napríklad:

Mona Líza alebo Posledná večera. Taktiež sa preslávil svojimi

vynálezmi, ktoré predvídali súčasnú technológiu. Pomohol

rozvinúť anatómiu ľudského tela, astronómiu a stavebníctvo.

Leonardo vyrastal so svojím otcom vo Florencii. Celý svoj život bol vegetarián.

Tvrdenie, že Leonardo bol homosexuál, sa všeobecne akceptuje.

Asi od roku 1482 do roku 1499 Leonardo pracoval pre Ludovica Sforzu, vojvodu Milána , kde si založil aj vlastnú dielňu s učňami.

V roku 1507 sa Leonardo stretol s výnimočne krásnym 15-ročným aristokratom, grófom Francescom Melzim. Melzi sa stal jeho žiakom, životným druhom a dedičom. Od 1513 do 1516 žil v Ríme, kde v tom čase pôsobili maliari ako Rafael a Michelangelo. Zomrel vo Francúzsku v meste Cloux roku 1519 .      V súlade s jeho poslednou vôľou nasledovalo jeho truhlu 60 žobrákov. Bol pochovaný v Kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise.

 

Vynálezy

 

Leonardo, fascinovaný fenoménom lietania, vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi (ktorá by nefungovala, lebo by začala celá rotovať) a ľahkého rogala (ktoré by mohlo letieť). 3. januára 1496 neúspešne vyskúšal lietajúci stroj, ktorý sám zostrojil. Ako pohon pre svoje lietajúce stroje častokrát využíval ľudskú silu (napr. pedály ako na bicykli).

Vynašiel však anemometer na zisťovanie smeru fúkania vetra a bol to veľmi významný vynález z hľadiska zlepšovania bezpečnosti letov. Viatím vetra sa tiež zaoberal anemoskop, ktorý však pravdepodobne zisťoval rýchlosť vetra. Inklinometer mal zasa za úlohu kontrolovať vodorovnú pozíciu pri lete.

Jeho denníky obsahujú tiež niekoľko vynálezov vojenského zamerania, ako napríklad guľomety, obrnený tank poháňaný ľuďmi alebo koňmi a to aj napriek tomu, že neskoršie pokladal vojnu za najhoršiu ľudskú činnosť. Skonštruoval niečo ako bojové delo, ktoré malo možnosť nastavenia uhla a výšky, bolo pohyblivé a využiteľné v boji. Oprášil náčrty z dávneho stredoveku a vylepšil baranidlo, ktoré sa dalo používať priamo na hradby miest. Jeho nápady dali základ, síce v zmenšenej podobe, dnešným zbraniam ako sú revolvery či samopaly. Z ďalších stredovekých zbraní si ako inšpiráciu zobral aj kušu, ktorú však vytvoril ako zbraň hlavne na spôsobenie zmätku v nepriateľských šíkoch a dohnal ju ku gigantickým rozmerom, asi tak na 6 vozov. Vytvoril rôzne druhy projektilov, ktoré síce neboli doplnené matematickými výpočtami dráhy letu, ale už z ich tvaru bolo zrejmé, ako veľmi si Leonardo uvedomoval význam aerodynamiky.

Ďalšie vynálezy zahŕňajú ponorku, zariadenie s ozubenými kolieskami, ktoré môže byť považované za prvú mechanickú kalkulačku, a auto poháňané pružinovým mechanizmom. Počas svojho pobytu vo Vatikáne naplánoval priemyselné využitie slnečnej energie pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody. Okrem týchto vynálezov vynašiel skafander, vo svojich štúdiách ho do detailov rozpracoval, aj keď v tej dobe pozostával len zo zvona na hlavu a plávacích plutiev. Až neskôr domyslel kožený odev určený na pobyt od vodou. Tiež skonštruoval vŕtačku, ktorá pozostávala z hlavice, kolieskového mechanizmu a kľuky, pomocou ktorej sa otáčala. Mal aj svojský systém klimatizácie, ktorý mal za úlohu zabraňovať prudkým zmenám teploty, ktoré by mali ničivý účinok na jeho laboratórium. Zaujímavosťou je tiež napríklad jeho funkčný prístroj na výrobu lán, pričom sa kvalita lana dala regulovať. Aj keď väčšina z Leonardových vynálezov nebola realizovaná, mnohé z nich boli technologicky uskutočniteľné ako to demonštruje napríklad jeho tank.

 

Umenie

 

Leonardo je veľmi známy vďaka svojím majstrovským obrazom ako Posledná večera, namaľovanom v roku 1498, a Mona Líza namaľovanom v 1503–1506, aj keď sa polemizuje či tento obraz namaľoval sám alebo je to dielo jedného z jeho študentov. Do dnešných čias sa zachovalo iba sedemnásť jeho obrazov, ale žiadna socha. Leonardo často plánoval veľkolepé obrazy s množstvom kresieb a náčrtov, ale tie neboli nikdy dokončené.

Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem metrov vysokú sochu koňa z bronzu ("Gran Cavallo"), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt. Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku 1999 v New Yorku, darovaná a premiestnená do Milána. Huntovo múzeum v meste Limerick v Írsku vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu. Okrem to však sám urobil mnoho sôch.

Leonardo da Vinci bol aj architekt. Zaoberal sa architektúrou katedrál. Iba málo Leonardových kresieb a plánov na poli architektúry uzrelo svetlo sveta. V roku 1502 Leonardo da Vinci vytvoril kresbu visutého mosta s jediným segmentom s dĺžkou 720 stôp (240 m) ako časť stavebného projektu pre sultána Bajazida II. z Konštantínopolu). Most mal preklenúť ústie Bosporu známe ako Zlatý roh. Nikdy nebol vybudovaný, ale Leonardova vízia bola vzkriesená v roku 2001, keď bol na základe jeho projektu postavený menší most v Nórsku.

 

Anatómia ľudského tela

 

 

Podieľal sa na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb, pričom plánoval rozsiahle práce: ľudskú a porovnávaciu anatómiu. Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z Leonardových najznámejších prác.

Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho robota v písanej histórii. Návrh, ktorý sa nazýva aj Leonardov robot, bol pravdepodobne nakreslený okolo roku 1495, ale objavený bol až v 50-tych rokoch 20. storočia. Nie je známe, či sa ho niekto pokúsil zostrojiť.

 

Astronómia

 

V astronómii, Leonardo veril, že Slnko a Mesiac krúžia okolo Zeme, a že Mesiac odráža slnečné svetlo, pretože je pokrytý vodou. Zistil však vplyv Mesiaca na príliv a odliv.

 

 

 

 

 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Leonardo da vinci

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

loenardo

(anonym, 5. 12. 2009 16:56)

bol to uzastny clovek . sssssssssssssssssssssssssssuuuuuuuuuu uuuppppppppppppppppppppeeeeeeeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrr